Ráno som vstala skoro ráno, tak som sa začala chystať do práce. Spravila som si každodennú hygienu rýchlo som niečo zjedla na raňajky a vypila kávu. Sadla som si do svojho auta BMW zapla som si bezpečnostní pás a naštartovala som. Za 15 minút som bola pred hotelom, kde pracujem už 5 rokov. Vystúpila som z auta a vošla som do hotela. Recepčnej som sa pozdravila a hneď so vošla do svojej kancelárie, ktorá sa nachádza na prízemí. Ani som si nestihla sadnúť a do mojej kancelárie prišla Tina.
„Hazel čakajú vás v zasadačke,“ povedala Tina vo dverách
„Dobre, Tina hneď prídem,“ hneď som jej povedala a pripravovala som sa do zasadačky
Keď som prišla do zasadačky tak bola plná. Z vrch stola sedel môj šéf Davin. Dnes sa mam povedať meno, kto pôjde na služobnú cestu do Santa Monicy. Šéf ma hneď zbadal vo dverách.
„Hazel vojdi, prosím“ povedal mi a ja som vošla dnuka do zasadačky a sadla som si sadal sa voľné miesto. Dopredu som vedela o čom je téma. Devin začal rozprávať.
„Som rád, že ste tu všetci tak môžeme začať. Zišli sme sa tu, aby sme povedali kto pôjde do Santa Monicy,“ začal rozmýšľať, že kto pôjde do Santa Monicy
„A kto pôjde?“ ozval sa tenký ženský hlas zo zadného rohu. Ten hlas patril tej najväčšej fiflenej Sophi.
„Sophia teraz sa idem do toho pustiť!“ povedal jej, ale v jeho hlase som cítila trochu hnevu
Keď som pozrela na Sophiu tak sa jej rozžiarila tvár. Je smiešne ako si myslí, že práve ona pôjde do Santa Monicy. Chcem si pozrieť jej výraz, keď Devin nepovie jej meno ale niekoho iného. Kým som prestala riešiť Sophiu tak medzi tým padlo jedno meno.
„Hazel pôjdeš ty do Santa Monicy!“ som ostala prekvapená ale zároveň som aj rada. Keď som sa pozrela na Sophinu tvár tak bola taká kleslá.
Porada sa skončila a všetci odišli do svojich kancelárii. Aj ja som sa vybrala so svojej ale ma zastavil Devin.
„Hazel počkaj kus,“ povedal mi šéf a ja som ostala. Neviem čo by chcel od do mňa.
„Áno, Devin. Potrebuješ niečo?“ nechcela som byť nezdôrila. Asi s tým tónom som kus prehnala podľa mňa si to ani nevšimol.
„Áno ohľadom tej služobnej ceste,“ už teraz ľutujem akým tónom som sa ho opýtala mohlo mi dôjsť, že mi chcel dať inštrukcie ohľadom mojej cesty
„Hazel! Chcem ti povedať pár veci. Letíš dnes večer. Pôjdeš do hotela Hilton a najdeš tam pána Ethana Estrada. A budeš tam 2 týždne,“ povedal mi všetky informácie, ktoré potrebujem
„Ďakujem,“ poďakovala som mu a odišla som do svojej kancelárie
Som si sadla na svoju stoličku a hlboko som si vzdychla. Neviem si predstaviť ako to sama zvládnem ešte 2 týždne. Milujem svoju prácu tak musím vydržať nemám na výber. Devín mi dal na dnes voľno aby som sa mohla v kľude pobalila a oddýchla pred odletom. Pobalila som sa a išla som do auta, ktoré mám zaparkované pred hotelom. Som na jednej strane aj rada, že kus vypadnem pred lebo iba práca domov a to ma už nebavilo. Spoznám nové mesto aj miesto. Rozmýšľam, že ako vyzerá Ethan Estrada. Tu myšlienku som vyhodila z hlavy veď idem na pracovnú cestu nie niekoho zbaliť. Naštartovala som svoje auto a vyrazilo domov. Doma som bola za 15 minút vypla som motor a vystúpila z auta a vošla som do domu. Ako som prišla domov tak som si zapla rádio a hneď som sa pustila do balenia svojich vecí aj keď do večera mám kopu času. Zo skrine som si vytiahla som ružový veľký kufor položila som ho na posteľ a začala pomalí do kufra vkladať veci. Letím až večer tak som si nastavila budík na 17 aby som si kus oddýchla. Zobudila som sa na strašný zvuk môjho budíka, ktorý ma práve zobudil. Vstala som z postele rýchlo som sa umyla ešte pred odletom do Santa Monicy. Keď som bola hotová tak som všetko skontrolovala či mám všetko zbalené na cestu. Poprvý krát budem tak dlho mimo mesta. Zavolala som si taxík na letisko počula som ako taxik zastal pred mojim domom zobrala som kufor a kabelku a zamkla som dom a nasmerovala k taxiku. Taxikár vyšiel vonku z auta a pomohol mi s kufrom sadla som si na zadné sedadlo a povedala som mu, že idem na letisko naštartoval auto a vyrazili sme. Na letísku som bola za 20 minút netrvalo dlho. Taxikár mi vybral kufor z kufra auta a kufor som ťahala za sebou. Všetko som išla vybaviť čo mi trebalo.